Evanjelium 15. nedele hovorí o tom ako Ježiš posielal apoštolov, prikázal im „aby si okrem palice nebrali na cestu nič.“ Keď sa nad týmito slovami vážne zamyslíme, zbalili by sme sa na dlhú cestu tak, ako to Ježiš radil svojim učeníkom? Bez jedla, bez batohu, bez peňazí, bez náhradného oblečenia? Nie je to trochu priveľa? Ak chceme dosiahnuť úspech, nebolo by rozumnejšie naplánovať si všetko? Keď Ježiš posiela učeníkov v podstate naprázdno, pomáha im učiť sa byť efektívnymi poslami radostnej zvesti. Potrebovali sa naučiť spoliehať sa na Ducha, nie na svoje vlastné zdroje. Museli dôverovať, že Boh sa o nich postará! Ježiš tiež chcel, aby sa nedali pohltiť plánovaním. Samozrejme, že na začiatku mohlo byť pre nich ťažké uvoľniť sa a dôverovať Pánovi. Boh chce, aby sme evanjelizovali, ale to neznamená, že musíme ovládať dokonalú techniku. Potrebujeme len zostať blízko pri Pánovi, byť sami sebou a dovoliť, aby z nás prúdil Boží život. „Evanjelizácia sa začína až vtedy, keď prijmeme Božie slovo do svojho života“ (Pavol VI.) Úspech učeníkov nebol naviazaný na najnovšie stratégie. Bola to Ježišova moc, ktorá sa dotýkala sŕdc ľudí, ktorých stretli. Miesto vyratúvania dôvodov, prečo nie sme dostatočne vybavení na hlásanie evanjelia alebo službu Božiemu ľudu, radšej zostaňme v blízkosti Ježiša a dovoľme mu konať skrze nás. Evanjelizovať potrebujeme. Pápež František povedal: „Cirkev existuje pre ohlasovanie Evanjelia, jedine pre to! Boh nám dal tú veľkú dôstojnosť a zodpovednosť ohlasovať ho svetu, sprístupniť ho ľudstvu. Toto je naša dôstojnosť, toto je najväčšia česť každého z nás, všetkých pokrstených!“ Na jednom evanjelizačnom letáku bolo napísané „Kresťan, ktorý neevanjelizuje, je kresťan v predčasnom dôchodku.“ Preto „Pohľadom na Ježiša posilnime naše kroky po zemi, aby sme s nadšením a odvahou napredovali v našom putovaní, v našej misii dosvedčovať a žiť Evanjelium v každom prostredí.